reklama

Drogy a Jens, príbeh jednej rodiny.

Ten zošit s poznámkami mi dal prečítať môj synovec, ktorý sa ho chcel zbaviť, no ešte predtým ako ho spálil mi dal možnosť doň nahliadnuť. Tu je zápis z februára 2004. Zápis o tom ako sa to stalo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Som mladší brat svojho nevlastného brata Jensa a chcem mu pomôcť, hoci on o to vôbec nestojí. Volám sa Marián, on má tiež obyčajné meno Milan, ale znesie ho iba keď ho tak osloví mama, inak je schopný pre toto oslovenie hocikomu jednu vraziť. On je predsa už roky Jens.Tak to chcel. Som mladší brat muža volaného Jens, ktorý je už niekoľko rokov na drogách. Postupom času sa úspešne prepracoval od marišky k heráku, predal čo mohol, zničil pár životov, vykradol zopár áut a bytov, zbil pár týpkov a dostal na psychatriu tri babenky s ktorými žil. Keď si ho pustili do bytu po pár týždňoch známosti, zo začiatku si mysleli že práve teraz žijú svoj cool čas, lebo Jens vyzerá ako Brad, a keď sa trocha snaží tak baby si trhajú šaty z tela už po hodinke s ním strávenou. Po dvoch dňoch sa chcú za neho buď vydať, alebo aspoň mať s ním to rozkošné dieťatko, aké im strká pred oči - svoju ošúchanú fotku z prázdnej peňaženky na ktorej má tri roky a je tým najkrajším blond deckom v celom meste a podľa našej mamy aj na svete. Po čase, keď Jens ukáže svoju pravú, síce peknú no absťákom znetvorenú tvár, tak zo začiatku mu dobrovoľne a rady dajú svoje kreditky, úspory, predajú nábytok aj byt, aby ho spasili a dúfajú, že Jens bude tým istým ako bol na začiatku známosti, keď ich balil a pozerali do jeho uhrančivých očí, ktoré on dostatočne rýchlo klopil pri dlhšom pohľade babenky.Nemusí vidieť veľkosť jeho zorničiek, veď jej rád ukáže niečo iné. A keď už neskôr nechcú dobrovoľne otvoriť peňaženky a použiť svoje kreditky ukáže Jens svoju menej peknú a spotenú tvár v tom pravom svetle, babenka dostane pár výchovných faciek a všetko je ako na počiatku, ony dávajú peniažky a Jens s kúpenou dávkou je na čas opäť dobrý a pozorný .Nevedia chudery, že Milanovi nepomôže ani dotovanie bánk a nadnárodných spoločností sveta, kým bude vládať dýchať tak si to svinstvo bude pichať, šnupať a fajčiť. Už asi tri sa z neho scvokli a jedna, tuším sa volala Dada, sa chcela neúspešne otráviť, keď predala pre neho svoj j byt a ona zostala s svojou dcérou doslova na ulici. Dcéra v puberte, nešťastne a tvrdo zamilováná do frajera svojej matky, všetky prachy vzala a prvá ich doniesla Jensovi s ponukou na útek do zahraničia, no aj s jej sedemnásťročnou maličkosťou. Jens malú statočne vyhodil, peniaze vzal a jej matka sa následne nato otrávila práškami na spanie v pivnici domu už jej predaného bytu. Našťastie ju zachránili,žije a mňa by fakt zaujímalo ako sa ony dve majú teraz, keď už je jasné, že oboma Jens spával. Nadarmo je ženám, babám, dievčatám a najmä našejj mame vysvetľovať, že mu niet pomoci, pokiaľ to sám nechce. Vidia len jeho tvár a v nej niečo pekné ,čo zmizne v momente abstinencie, vtedy ide za drogou cez mŕtvoly a to na 99% myslím teraz smrteľne vážne. Žil som a žijem s ním v jednom byte, takže viem o čom píšem. Bývam s ním a s našou matkou, ktorá je vlastne len jeho mamou a mňa berie ako podnájomníka, ktorého nemože vyhodiť, lebo som žiaľ, tiež jej syn. Jens je jej všetkým.Mala ho za slobodna s niekym, na koho myslí celý svoj život, čo bola vydatá za môjho otca, ktorého si zobrala keď mal Milanko rok. Môj otec zomrel pred rokmi a úprimne si myslím, že matka bola rada.Jeho aj moju existenciu len tolerovala .Na pohrebe držala za ruku Jensa, organizovala kar a riešila dedičstvo. Ani slza za muža čo bol mojim otcom a celý svoj krátky život bol nenápadným nositeľom peňazí, vodičom nášho auta a hlavne chcel byť dobrým otcom aj Jensovi, ktorý ho prehliadal za úplnej podpory mamy. Ja som bol neviditeľný aj pre Jensa aj pre mamu, mohol som si robiť čo chcel, ale zrejme som nemal nejaké tie zlé gény, alebo som rád chodil domov keď otec ešte žil, a možno mi ho bolo aj ľúto, že je tak sám. No neviem, ale mal som ho naozaj úprimne rád. Matka s ukážkovým deckom behávala po obchodoch, kupovala anjelikovi čo chcel a večer rozprávala čo úžasné Milanko zase urobil.Postupne sa z Milanka stal Jens, v štrnástich sa začal meniť na Brada a tiež na tú sviňu akou je teraz. Ja som bol pre neho navždy mladý , tak ma volá aj teraz, hoci mám 22 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bol som s ním od začiatku jeho pádu, ktorý si on však neprípušťa a na môj stý pokus ho prehovoriť na liečenie sa pozrie modrými očami do mojich hnedých a ako vždy povie : "Nemaj strach mladý, všetko mám pod kontrolou". Viem, čo vie aj on, že už nič dávno nekontroluje, nad ním vládne roky iný pán. Nikdy neukončil čo začal, aj keď mal niekedy na počiatku snahu čosi normálne robiť, tá sa za tie roky vyparila. Mama ho statočne obhajovala, ochraňovala a vždy ospravednila všetko čo urobil. Učila na základnej škole a všade vraj mala svoje známosti. Po základnej škole nevládal Jens ukončiť gmnázium, tak ho dala zo známosti na učňovku, ale ani tam mu to nešlo, takže pre známych Milan neskončil tú hlúpu školu zo zdravotných dôvodov." Priedušky" tak hovorí aj Jens a statočne fajčí svoji dvadsať denne. Dievky za ním blbli odkedy mal snáď päť rokov, ten blond look a lá Brad Pitt sa zvýraznil keď mal štrnásť a vtedy začal žiť ten svoj , podľa neho cool život,no podľa mňa je to život svine. Zo začiatku fajčil marišku s bandou, ktorú si našiel na sídlisku hoci bývame v dome v centre mesta, no tu by asi nenašiel sebe podobných . Deti susedov chodili sporiadane do školy, gympľa a neskôr na výšku tak ako ja. Zrejme im záleží na budúcnosti, alebo sa im nemal kto postarať o čistenie chodníkov života, aby to mali ľahké ako to mal Jens. Ten chodník mu čistila statočne mama, či bol žiakom, alebo už len nezamestnaným "na voľnej nohe" vravela, lebo by nepripustila, že Milanko je nejakým sociálnym živlom, aj keď si u nás podávali kľučky policajti každý týždeň. Vždy ju to vyviedlo z miery, ale neexistoval pre ňu dôvod prečo by mal mať Milan niečo na rováši. Aj keď snáď videla, že je nejaký čudný,mlčanlivý,spotený, nervózný a pár dní, čí týždňov sa neukázal bola ticho. S otvorenou náručou, úsmevom a jedlom ho vítala keď sa ukázal vo dverách vo viac, alebo menej normálnom stave. Ten jej pohľad plný lásky mi žral srdce, lebo som ho nikdy nepocítil na sebe. Keď som končil šiesty semester architektúry, podotkla, že som si mal vybrať medicínu, lebo tam sa lepšie zarobí. Jensovi práve dávala svoje ušetrené prachy, a pri tej príležitosti sa zrejme hlbšie zamyslela kde sa lepšie zarobí. Asi myslela už nato kto to tu bude všetko financovať keď ona pôjde do dôchodku.Veď Jens niečo stroví a ja tiež ešte len študujem. Nuž to bola otázka na mieste, lebo asi to mám byť ja, Jens sa len uškrnul a povedal: " Mladý, máš čo robiť, preto študuj, študuj ja som nemal také možnosti ako máš ty, no povedz mama", pozrel na prikývajúcu matku, bozkal ju na čelo, zobral prachy a už ho nebolo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno by som ho aj niekedy chcel udrieť, tak ako teraz, ale nikdy som to neurobil , asi som srab, alebo dobrý blb, neviem. Skôr blbec. Chcem pomôcť Jensovi, aby som pomohol sebe a matke čo je slepá a hluchá k jeho chybám. Neviem komu pomôžem a či tým niečo dobré urobím, lebo okrem mňa z nás troch nikto nevidí nič zlé na tom ako náš byt a ľudia v ňom teraz žijú. Matka ale čoraz viac stárne a vrásky jej pribúdajú každý mesiac, no nikdy som od nej nepočul zlé slovo na Milana. Mohol by som sa odsťahovať k Mire, ktorá je mojou prvou priateľkou v plnom slova zmysle, no nedá mi nechať ju tu samu. Predstava prázdneho bytu, matky sediacej na poslednej stoličke čo ešte Jens nepredal, pražiacej v dvoch posledných hrncoch hemendex so slaninou pre Jensa, ktorý si príde pre peniaze za náš práve predaný byt ma nenecháva kľudného. Hoci dala všetku lásku len jemu, je to aj moja mama, i keď ma nemá rada. Možno to súvisi s jej myslením, ktoré mi ostane naveky záhadou.Možno je to príklad opičej lásky, ale skutočne nemôžem objektívne posúdiť či toto nie je práve tá skutočná láska matky k dieťatu aká má naozaj byť. Tá čo ju volajú materinskou, všeobímajúcou, ospravedlňujúcou chyby, slepou a hluchou. Láska, ktorú som ja od mamy nikdy nepocítil. A je mi to ľúto, úprimne. Takže Jens, ak nabudúce prídeš, musíme sa pozhovárať stoprvýkrát o tebe, o tom, že sa musíš liečiť. Si chorý, ale zomierame s teba my, tvoja rodina. Jens, tvoja mama sa tvári, že nič nevidí, ale ver, že tak to dávno nie je. Ak sa nebudeš liečiť, zomrie ona. Prvýkrát v živote ťa chcem prosiť, nie len rozprávať, ak chceš, kľaknem si pred tebou. Jens, prestaň prosím a zachráň seba a najmä ju čo povýšila nad boha teba, svoje dieťa. Nie, nie som už mladý, pri tebe človek rýchlo zostárne. Každého koho stretneš, koho sa ho dotkneš toho zabíjaš. Mňa fyzicky zabiť nemôžeš, pretože máme vzťah aký máme, sme len nevlastní bratia. Svoju jedinú a vlastnú mamu zabíjaš doslova a do písmena. Prosím, Jens, prestaň, neverím, že budeš navždy taká sviňa akou si teraz.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zapísané po troch mesiacoch :To čo som mal prichystané pre teba, Jens, som ti nestihol povedať. Za tie peniaze čo ti dala naposledy mama si si kúpil nekvalitný heroin a ten ťa dostal. Utiekol si do večnosti, bojím sa napísať, že do pekla, ale zrejme si tam. Zaslúžiš si to miesto, lebo po tom čo policajti oznámili našej matke, že si mŕtvy, tak sa z nej stala chodiaca mŕtvola, ktorá už nemá prečo ďalej žiť. Pretože nereagovala na nič a nikoho, nemala chuť existovať, príjmať potravu skončila jej cesta zatiaľ v ústave. Mňa nevnímala, ale to bolo aj predtým, ale vtedy mala teba. A ty si jej utiekol, ostala sama, a ja nie som dosť vhodná náhrada za teba, i keď som jej syn ako si bol i ty. Aj keby som si dal srdce na dlaň a za ňu chcel dýchať, odstrčila by ma. Jens,bol si sviňa a sviňou si pre mňa zostal. Aj keď si už mŕtvy, svojou smrťou sa ti to opäť podarilo: zabil si človeka čo ťa ľúbil celým srdcom po celý tvoj krátky mizerný život. Jens, prečo si mi nedal príležitosť dokázať našej mame, že môže aspoň trochu ľúbiť aj mňa? Mal som na to nárok. Inú matku som nikdy nemal. Možno by sme takto zachránili sami seba. Navzájom.

Zuzana Balážová

Zuzana Balážová

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som zrelá, zvedavá a dúfam, že aj inteligentná osoba, ženského rodu, ktorá rada príjme nové podnety a podelí sa s ostatnými o svoje názory nato ako beží život. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu